Poriadok v byte, poriadok v hlave. 

Už ako malá som sa stretávala s vetou: “Poriadok sa nerobí, poriadok sa udržuje.”

Až rokmi nadobudla u mňa táto veta skutočnú hodnotu.

 

Keď nedáme vec na svoje miesto, po tom ako ju už nepotrebujeme, čoskoro pri nej skončí ďalšia a ďalšia. A zrazu je z nej malá kôpka Eifellova veža. Pohľad na ňu nás neuspokojuje ako pobyt v Paríži, ale skôr znervózni, že ju treba odpratať. 

Miesto oddychu a pokoja, ktorý máme doma cítiť, nám v hlave chodia myšlienky, že by sme mali ísť upratať.

 

Opäť sa vráťme k vete: “Poriadok sa nerobí, poriadok sa udržuje.” Zámerne ju znova opakujem.

Raz som bola v prítomnosti asi 10 ročného dievčatka, ktoré si z tašky vytiahlo farbičky a zošit a keď skončilo svoju prácu, vložilo to opäť do svojej tašky a vybralo si niečo iné. Bolo to prekvapivé, pretože nepovyťahovalo všetko naraz von a potom to len nenechalo niekde pohodené. Všetko vzorne vždy vrátilo do svojej tašky. A potom pokojne s upratanou taškou pokračovala v inej činnosti. Pozoruhodné.

A takto by to asi aj malo nejako fungovať, keď chceme mať okolo seba poriadok. 

Keď prácu dokončíme a venujeme pár minút navyše tomu, aby sme si po sebe upratali, nemusíme si na upratovanie nachádzať zvlášť čas. Skôr ako zhasneme v miestnosti svetlo, z ktorej odchádzame, vezmime veci, ktoré tam nepatria a cestou ich vráťme na svoje miesto.

Áno, svoje miesto. Každá vec by mala mať svoje miesto. 

Ak nemá, bude sa len povaľovať po dome a často ju budeme hľadať.

 

No aj pri všetkom snažení, veci sa často rozkotúlajú po dome a nie sú tam kde by mali. Na to nám môže pomôcť rýchle upratovanie v 10-15 minútach. Dajme si stopky, pustíme hudbu a čo najviac skúsme upratať. Táto rada mne osobne veľmi pomohla, pretože za tak krátky čas sa spraví naozaj veľa. 

 

Keď pri všetkej snahe i tak nevieme nájsť každej veci svoje miesto, môže to nasvedčovať, že toho jednoducho máme priveľa. Najlepšie je zredukovať to. Ale o tom už v inom článku.